Tak sa končia tie staré "tradičné" rozprávky, ktoré mi poznáme. Avšak dnes už sme niekde inde. Iná doba, iní ľudia, iné tradície a iné konce. Novodobé rozprávky píšu krutú pravdu a o to nešťastnejšie konce.
...dobrý začiatok, zlý koniec?
Kde bolo tam bolo, na jednej párty sa zoznámili dvaja mladý, slobodný ľudia. Opili sa spolu pri bare, tancovali spolu na parkete, neprestajne sa bozkávali, zavolajú si taxík a buď sa ich cesty rozdelia, alebo skončia v spoločnej posteli. Ráno sa zobudia, zdrhnú a neskôr sa tvária, že nevedia o sebe.
Takto to dnes funguje. Dnes sa ľudia spoznávajú vďaka soc. sieťam, alebo pri bare. Zo vzťahov pomaly vyprchajú vášne, iskry, láska, nádej, dôvera a rešpekt. Utekáme od tých čo nás milujú, za tými čo nám ponúknu minimálnu rozkoš. Chceme byť populárni a v podstate ani nevieme prečo. Závidíme si navzájom, že sa máme dobre, užívame si chvíle len po kým vieme, že ostatní chcú byť na našom mieste.
A tak sa pýtam sama seba ... V čo vlastne verím? Kde sú moje ciele? Čo sú moje priority a hodnoty?
Existuje niečo také ako pravá a nekonečná láska? Je medzi nami niečo ako úprimnosť? Večný rešpekt voči milovanému, nemilovanému, staršiemu mladšiemu? Sme schopný mať "pravé" priority? Dokážeme vidieť všetko zreteľne, čisto a bez toho aby sme za tým všetkým videli niečo viac? Je naozaj toto v našich ľudských silách? Myslím si, že hodnoty každého už dávno nie je pravá láska, zdravie, šťastie seba samého a všetkých na okolo, že prioritami sa stali peniaze, drahé auta, veľké domy.
Prirodzených ľudí sme vymenili za umelé tvori, bez duše, srdca a života.
